Podsvietenie (časť 02): Ve = Vn + M

Autor: Miloš Mášik | 25.11.2015 o 22:09 | Karma článku: 2,67 | Prečítané:  340x

   Moje experimentovanie s myslením a pozorovaním som zhrnul do hypotetického jednoduchého matematického vzťahu:  Ve = Vn + M. Vedomie = Vnímanie + Myslenie.     Asi by som mal zadefinovať, čo pod tým myslím. 

Vedomie.

  Pod týmto výrazom rozumiem stav, keď sa hovorí, že "som hore". Nespím. Som v bdelom stave. Som pri vedomí. Viem, čo sa som mnou deje. Môžem pozorovať i myslieť.

  Intenzita vedomia však u mňa kolíše. Niekedy sa cítim sviežo a niekedy sotva držím viečka. Rozdiely v kondícii vedomia citlivo vnímam napríklad za volantom.

  Za vypnutie vedomia považujem napríklad spánok. V spánku som v istom zmysle v podobnom stave ako v bezvedomí. Neviem, čo sa okolo mňa deje.

 

   Vnímanie.

  Keď Eckhart Tolle píše o sile prítomného okamihu, tak pre mňa je spojením so svetom prítomného okamihu práve vnímanie . Čím viac, čím intenzívnejšie vnímam, tým viac som v prítomnosti. Vnímanie totiž podľa mňa nič iné ako prítomnosť ani sprostredkovať nevie. Zrakom vidím len to, na čo sa pozerám teraz. Nevidím to, čo tu bolo včera ani to, čo tu bude zajtra. Sluchom nemôžem počuť to, čo tu znelo včera, počujem len to, čo sa do mojich uší dostane práve teraz. Vnímanie pocitov je na tom tak isto. Vnímam pocit len ten, ktorý mám okamžite, práve teraz. Ak som niekoho mal rád včera, to neznamená, že to rovnako cítim aj teraz. Vnímanie tela je podobné. Keď stiahnem nejaký sval, napríklad lýtko, tak to cítim okamžite, nie napríklad o deň neskôr či o deň skôr.

  Tým nechcem tvrdiť, že nejestvujú iné stavy vedomia, kde sú možné čudesné veci, ale tomu ja nerozumiem. Ja popisujem len stavy, ktoré bežne zažívam.

  Pod vnímaním teda rozumiem činnosť zmyslov a vnútorné pozorovanie pocitov či vlastných telesných prejavov. Samozrejme ide o tie, ktoré som schopný nejako pozorovať. Rast vlasov či tvorbu červených krviniek pozorovať neviem, ale viem pozorovať napríklad svoj dych, napätie v niektorých svaloch alebo napríklad pozíciu končatín či celého tela.

   Viem pozorovať aj svoje emócie ako som sa zmienil už v prvej časti. Ich trvanie, intenzitu či druh, o akú emóciu ide.

   Je zaujímavé, že keď pozorujem svoje vlastné myslenie, tak tiež tam vnímam len to čo, je v ňom práve teraz. Nevidím celý obsah svojej pamäti. Vnímam len to, čo si okamžite vybavujem, s čím okamžite moja myseľ pracuje. Inak toto je zaujímavá vec, že pozorovanie mysle a vlastné myslenie sú dve celkom odlišné činnosti. Je to až taký rozdiel ako byť v oblaku a vidieť len jeho obsah, čiže hmlu, alebo byť mimo neho a môcť pozorovať jeho tvar. Preto sa tejto téme budem neskôr venovať osobitne.

   Takže ešte raz: Čím viac vedomia spotrebovávam na vnímanie, tým viac som "v prítomnom okamihu." Pokiaľ celý výkon môjho vedomia ide do vnímania, je to veľmi osviežujúci stav. Často zvyknem používať znázornenie, že sa cítim ako číhajúca šelma. Cítim akúsi prenikavú sviežosť, prehľad a vysokú mieru kontroly situácie, v ktorej sa nachádzam. Ako keby som vnímal ako kontrolky mojich systémov svietia na zeleno, počujem pokojné bublanie agregátov a jemný sykot ventilov, ktorý dokazuje, že je všetko natlakované ako má byť.

 

  Myslenie.

  Myslenie je pre mňa hlavne vnútorný monológ. Prúd znakov nejakého konkrétneho jazyka alebo znakového systému, napríklad slová, vety, čísla a podobne. Tiež sem zahŕňam akékoľvek predstavy či už obrazové, zvukové alebo iné. Alebo inak, je to všetko ostatné, čo nie je pozorovanie. Môže to byť aj práca s tým, čo je pozorované. Porovnávanie, hodnotenie, zovšeobecnenie, vytváranie alternatív, kombinovanie a podobne. Alebo ešte inak myslenie je všetko, čo má v sebe nejakú odchýlku od prítomného okamihu alebo ju môže mať. Myslenie má k času akoby voľný vzťah. Dokáže  vytvárať rôzne modely či predstavy. Myslenie sa môže rozlievať voľne do budúcnosti, minulosti alebo do celkom fiktívneho časového priestoru. Napríklad v rozprávkach:  "Kde bolo tam bolo, kde sa voda sypala a piesok sa lial bol raz... ".

 

  Zo vzťahu (Vedomie = Vnímanie + Myslenie) napríklad vyplýva, že myslenie ukrajuje z vnímania a to môže byť dokonca nebezpečné pri činnostiach, ktoré si vyžadujú nevyhnutne sledovanie viacerých prvkov súčasne. Keby pilot F1 mal počas pretekov riešiť nejakú matematickú úlohu, riešiť výšku svojho honoráru alebo sa len tak rozprávať napríklad so svojou priateľkou, tak je jasné, že to jeho šancu na víťazstvo vôbec nezvýši. Práve naopak. Môže to ohroziť dokonca jeho život, lebo ovládať vozidlo a zároveň sa pretekať s inými vozidlami pri vysokých rýchlostiach si vyžaduje enormný pozorovací výkon vedomia.

   Ja nikdy neviem, akú konkrétnu intenzitu moje okamžité vedomie má. Lenže ak chcem zastaviť myslenie, tak to vlastne ani nepotrebujem vedieť. Zo vzťahu (Vedomie = Vnímanie + Myslenie) vyplýva, že stačí zvyšovať hodnotu vnímania. Pokiaľ sa mi darí pozornosť "tlačiť hore", tak skôr či neskôr pozornosť priškrtí myslenie celkom automaticky. Takže nepotrebujem brzdiť myslenie. Myslením sa vlastne vôbec nemusím zaoberať. Stačí zvyšovať intenzitu vnímania, kým sa myslenie vyradí či zablokuje. Je to však podľa mňa veľmi individuálne. Každý človek má kritické hodnoty inde. Tieto hodnoty sa ale podľa mňa dajú nájsť a tento mechanizmus si možno v istom zmysle nastaviť. Vidím tam podobnosť s orgazmom. Hľadaniu potrebnej sýtosti pozornosti sa však budem neskôr venovať zvlášť.

   Ako ja "zahusťujem" vnímanie? Pridávam pozorované prvky tak, aby ten prvok, ktorý pridám, nevypol alebo nevytlačil ten, ktorý som pozoroval predtým. Ak pozorované prvky len vzájomne nahrádzam, tak celková hodnota môjho vnímania vlastne nenarastá a vo vedomí zostáva dosť priestoru na myslenie. Pripadá mi to ako keby som tam mal akýsi "klapkový mechanizmus ovládaný tlakom piestu"...  Ale o tom neskôr.

   Uprednostním teraz niečo iné. Nabudúce bude podsvietenie o tom, čo mi na myslení tak vadí. Prečo som ja vlastne na myslenie taký nabrúsený?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?