Minimálna filozofia

Autor: Miloš Mášik | 29.1.2013 o 16:29 | (upravené 9.2.2013 o 1:41) Karma článku: 3,52 | Prečítané:  595x

http://minimalna-filozofia.webnode.sk/ Minimálna filozofia (ďalej len MF) je jednoduchá filozofia života a zároveň náboženstvo. Zaoberá sa otázkami odkiaľ sme, kam ideme a načo a ako žiť. Zaujíma sa len o celkom obyčajnú skutočnosť. Základ teórie minimálnej filozofie: Netreba vedieť všetko.  

Priznajme si, že ľudské myslenie je nejako obmedzené. Nerozumieme nekonečnosti vesmíru. Nevieme aký význam a zmysel má vesmír. V tejto súvislosti tiež nevieme, aký význam a zmysel má ľudský či akýkoľvek život. Avšak na to, aby sme mohli žiť uspokojivý a hodnotný život, nie je nevyhnutné poznať širší zmysel vesmíru, či života. Stačí vedieť o živote niekoľko dôležitých vecí.

To, čo treba vedieť, je

1. Ako žiť, čím sa riadiť, akými pravidlami a prečo = Etika + morálka

2. Načo žiť, čím naplniť svoj žvot, čo mám robiť a prečo = Zmysel života

3. Ako nazerať na život a skutočnosť = Svetonázor + náboženstvo

Odpovede nájde takmer každý sám ak použije „sedliacky rozum" a zamyslí sa nad situáciou človeka v prírode a vo svete či vo vesmíre. Treba len opatrne ošúpať cibuľu základného vzdelania a zákonite sa dostaneme k tomu, čo je podstatné. Netreba veľa filozofovať.

Treba si osvojiť základné znalosti o človeku a jeho myslení, rozumné pravidlá čiže morálku a zamerať sa na užitočné činnosti a odbornosť, profesionalitu.

1.  Ako žiť / Etika, morálka

Etika / Prečo treba morálku - pravidlá správania?

V prírode nenájdeme otázku dobra či zla. Všetko funguje podľa prírodných zákonov. Silnejší prežije. Naše priodzené pocity nás akoby tlačia do prírodného divého nespútaného života. Túžime po všetkom a hneď, po nadvláde, po vlastnení, po plodení atď. Keďže tieto túžby majú všetci zároveň, ja zákonité, že väčšinou nastane konflikt záujmov. V prírode sa všetko rieši násilím a ľsťou, takže to pre človeka znamená stálu vojnu, pretvarovanie sa a klamstvo. Je to akčné a vzrušujúce, samozrejme len pre víťaza. Aj to len na chvíľu, kým nebude porazený niekým iným. Za takýchto podmienok nemožno mať ani splachovací záchod ani elektrinu, pretože pokusy o vývoj budú zmarené už v zárodku. Zdá sa, že v prírode ide len o mechanizmus prežitia bez vytvárania nejakých iných hodnôt.

Existuje však fenomén zdravý rozum. Uvažovaním objavíme, že ak do istej miery potlačíme svoje prírodné pudy, nebudeme vždy poslúchať všetky svoje túžby a necháme sa rozumne obmedziť, tak vieme spolupracovať. Spolupráca môže priniesť slobodu, technický pokrok, blahobyt, možnosť realizovať svoje schopnosti a záľuby, efektívne využiť čas a možnosti, ktoré máme. Je zaujímavé, že takto môžu profitovať všetci ľudia zároveň. Dobre sa spolupracuje, keď sú dané a dodržované rozumné pravidlá. Preto minimálna filozofia preferuje vymyslenie, zavedenie a dodržiavanie rozumnej morálky.

Morálka minimálnej filozofie / Pravidlá správania - čo je dobré a čo zlé alebo čo sa má a čo sa nemá robiť

§1. Dobré je to, čo prospieva Zemi ako celku a umožňuje ľuďom byť šťastnými a využiť svoje schopnosti.

Na prijateľnosť správania sa jednotlivca možno odpovedať nasledovne:

§2. Predstavím si, keby to, čo chcem urobiť, urobil niekto mne.

§3. Predstavím si, keby to, čo chcem urobiť, robili všetci ľudia na Zemi. Túto predstavu porovnám s §1.

 

Dodatky:

Správať sa treba tak, ako keby koniec sveta (s nejakou formou božieho súdu) mal prísť zajtra.

Žiť (v zmysle využívania prírody) treba tak, ako keby koniec sveta nemal prísť nikdy.

Citlivé otázky:

Nastávajú však niekedy situácie, keď sa dá voliť len medzi zlým a horším. Vtedy človek musí použiť „sedliacky" rozum a svedomie. Mal by prevziať osobnú zodpovednosť za svoje rozhodnutie (eutanázia, trest smrti, interrupcia, účasť vo vojne a pod.).

 

2. Načo žiť / Zmysel života

Zmysel života

Zmysel života v prírode nenachádzame. Život je možné žiť bez zmyslu. U mysliaceho človeka sa v tomto prípade objaví frustrácia a pocit prázdnoty. Životu však užitočnú náplň možno dať a tým dostane hodnotný zmysel.

Predpokladom pre hodnotný zmysel života je uspokojivá životná úroveň a rozvinutá morálka spoločnosti, v ktorej človek žije. Pokiaľ človek nemá dostatok tepla, potravín a základných vecí na život, je zmyslom života len samotné prežitie a uspokojenie základných potrieb. Pokiaľ človek nemá určitú mieru slobody, redukuje sa zmysel života do priestoru, ktorý je človeku vymedzený spoločnosťou. Pokiaľ je človek otrokom niekoho, jeho zmysel života je len posluhovať. Pokiaľ človek chápe svoje obmedzenie a zdá sa mu možné uskutočniť zmenu, môže byť zmyslom života boj za slobodu alebo lepší spoločenský poriadok. Žijeme v dobe, kedy ohromné množstvo ľudí žije v podmienkach, v ktorých môže dať svojmu životu hodnotný zmysel. Ale koľko ľudí túto šancu využíva, alebo vôbec vie, že ju má?

Náplň života človeka - Čo treba robiť

1. Postarať sa o svoje vlastné životné potreby.

2. Postarať sa o potreby svojej rodiny (rodičia, deti).

3. Prispievať ku kvalite života všeobecne (v mieste, kde človek žije, v krajine, na Zemi ako takej).

 

Príklady oblastí zamerania:

} udržovanie mieru a zákonného prostredia, politika, bezpečnosť

} rozumné hospodárenie a využívanie prírodných zdrojov

} zabezpečenie zdravotnej starostlivosti

} výchova a vzdelávanie

} zabezpečovanie základných životných potrieb a pomoc tým, ktorí to skutočne potrebujú

} kvalitné služby pre uľahčenie a spríjemnenie bežného života (činnosti spojené s hodnotným využitím voľného času, umenie a pod.)

 

} ... atď. stačí sa len dívať okolo seba

Zmysel života je ako vlastný nos v zornom poli človeka. Je tak blízkou súčasťou, že ho človek prirodzene nevidí, a môže si myslieť, že je to niečo, čo treba nejako zvlášť hľadať.

 

Zmysel života konkrétneho človeka by však mal byť zameraný na uvedené úlohy v súlade s vrodenými dispozíciami. Treba v sebe objaviť, čo to je a začať to robiť v hraniciach morálky. Výsledkom by mala byť aktivita, ktorá je všeobecne užitočná a zároveň je pre človeka záľubou. Ak človek necíti nejaké zameranie a baví ho alebo je aj dobrý vo viacerých oblastiach, môže urobiť veľa hodnotného tým, že si vyberie to, čo je spoločnosťou aktuálne hľadané, čoho je aktuálny nedostatok.

Nie je ničím novým, že možno prijateľne smerovať aj relatívne zvrhlé dispozície (Kto rád zabíja, môže pracovať napr. na bitúnku. Kto má rád násilie, môže robiť napr. v bezpečnostnej službe. A čím lepšie vie bojovať, tým rizikovejšie prostredie môže zvládať. Atď.)

To, čo človek robí, mal by robiť najlepšie ako môže. Výsledkom by mala byť profesionalita a uspokojenie, že niečo robím skutočne dobre. To by malo posilniť integritu osobnosti. Dokonca by sa mala objaviť nezávislosť od toho, či moju prácu niekto ocení alebo nie.

 

3.  Svetonázor, náboženstvo

Svetonázor

Princíp je jednoduchý. Zamerať sa na realitu, obyčajnú skutočnosť. Priznať si, keď niečo nevieme.

Je nevyhnutné rozlišovať medzi tým čo je fakt a čo je názor alebo tvrdenie. Fakty sú javy, ktoré sú potvrdené pozorovaním aj experimentovaním. Sú opakovateľné a overiteľné kýmkoľvek. Fakty tvoria poznanie. Napríklad technika je založená na faktoch a každodenná prax ukazuje, že na fakty sa dá spoliehať. To, čo nevieme dokázať ako fakt, treba chápať a komunikovať ako názor. Tvrdeniam možno veriť alebo nie, fakty sa len akceptujú.

Názory sa dajú myslieť a vyjadrovať veľmi presne, keď sa uvedie hľadisko (A z hľadiska B znamená C). Napr:

1a. Tento obraz je škaredý. Výrok je sporný, pretože nemáme dôkaz, že všetkým ľuďom na svete sa nepáči.

1b. Tento obraz sa mi nepáči. Výrok je presný, pretože obsahuje hľadisko názoru.

2a. Najvyšším trestom je zatratenie v pekle. Výrok je sporný, lebo ho nemožno dokázať spoľahlivými pozorovaniami a experimentami.

2b. Podľa katolíckej cirkvi je najvyšším trestom zatratenie v pekle. Výrok je presný, lebo obsahuje hľadisko názoru aj keď sa jeho obsah nedá dokázať.

Viera je nástroj na prácu s tým, čo nepoznáme alebo nevieme. Predmet viery je tvrdenie, nie je to fakt. Veriť možno čomukoľvek. Preto MF nedoporučuje vzdaľovať sa príliš od faktov.

Základ svetonázoru:

Na svet nazerajme triezvo cez fakty. Keď niečo nevieme, priznajme si to. Dá sa s tým žiť bez problémov.

Svetonázor treba ponechať otvorený. Uvidíme, čo príde.

Náboženské učenie minimálnej filozofie / Minimálne náboženstvo

Je veľa javov, ktoré človeka akosi presahujú, ako napríklad zložitosť či rozsah sveta či vesmíru. Nevieme ako vznikol život, svet, vesmír. Nevieme kam všetko smeruje, nepoznáme budúcnosť, nevieme, čo sa deje s človekom po smrti.  Čo s tým? Minimálna filozofia javy, ktoré človeka presahujú, ošetruje minimálnym náboženstvom (MN):

1. Môže existovať alebo prinajmenšom mohla existovať nejaká vyššia ineligencia za nami poznaným svetom.

2. Svet vo svojej zložitosti mohol byť vytvorený alebo aspoň ovplyvnený počinom nejakej vyššej inteligncie.

3. Život človeka, či jeho vedomie, môže mať aj iné formy ako tú, ktorú poznáme.

Náboženstvá k týmto úvahám pridávajú množstvo tvrdení, ktoré sa nedajú dokázať. História a skúsenosti ukazujú, že náboženské učenia sú problematické. MN považuje však za rozumné všetkému zdvorilo veriť, pretože zároveň sa nič nedá vylúčiť. Náboženstvo je možné brať ako detektívny prípad. Je možné veriť aj celkom protichodným názorom súčasne ako v kriminalistickej, či právnickej praxi.

Je možné, že život nejako pokračuje. Je tiež možné, že sa každý bude nejako zodpovedať za to ako žil, alebo to bude mať nejaké následky v budúcnosti. Podľa MN najlepšie čo sa pre to dá urobiť, je žiť podľa rozumnej filozofie, rozumnej morálky a dať svojmu životu zmysel, čiže naplniť svoj život užitočnými činnosťami. Ak existuje Boh, je ťažké si predstaviť, že by nebol spokojný s tým, keď sa niekto rozumne stará o to, čo mu dal. Filozofia, morálka i náplň života vyplývajú z úvah o pozícii človeka vo svete.

Náboženstvo je súčasťou svetonázoru. Takže MN doporučuje obsah náboženstva ponechať otvorený a pripravený na nové fakty. MN považuje náboženské spory ohľadom učenia za zbytočné. MN považuje za dobré každé náboženstvo, ktoré vyhovuje morálke MF.

 

Prax / Čo z toho konkrétne vyplýva

Prax minimálnej filozofie / Čo vyplýva z poznania minimálnej filozofie

Čím je naplnený môj život?

Vediem rozumný spôsob života? Ako zaobchádzam so svojim zdravím? Môžem v tom niečo zmeniť?

Aké kvalitné mám vzťahy k rodine, priateľom, susedom, kolegom? Môžem v tom niečo zmeniť?

Čo robím pre stabilitu a bezpečnosť v spoločnosti? Môžem v tom niečo zmeniť?

Čo robím pre zachovanie slobôd, bez ktorých by som ani nečítal tieto riadky, pretože by som niekomu otročil, alebo bol vojakom v nejakej nezmyslnej vojne?

Čo robím pre to, aby ľudia v mojom okolí žili kvalitný život? Čo robím pre kvalitu vzdelávania a pre šírenie dôležitého poznania? Nechávam si to len pre seba? Môžem v tom niečo zmeniť?

Robím to, na čo mám predpoklady, dispozície fyzické či psychické? Robím to, na čo mám talent? Živím sa tým? Alebo to robím aspoň ako záľubu? Môžem v tom niečo zmeniť?

Som profesionál v tom, čo robím? Môžem v tom niečo zmeniť?

Aký mám vzťah k majetku? Nevlastním veci, ktoré nepotrebujem? Netúžim po veciach, ktoré nepotrebujem? Môžem v tom niečo zmeniť?

Ako používam energie z hľadiska dlhodobého rozvoja? Môžem v tom niečo zmeniť?

Atď... Každý nájde veľa možností, na čom sa dá zmysluplne pracovať, keď sa pozrie na seba a okolo seba...

 

Prax minimálneho náboženstva / Kam sa dá zaradiť s takýmto chápaním náboženstva?

Človek, ktorý aktívne žije podľa filozofie podobnej MF možno ani nebude cítiť potrebu sa niekam zaraďovať, pretože má zdravé vzťahy a teda dostatočné zázemie. Minimálne náboženstvo je osobný postoj a v podstate nepotrebuje nejakú evidenciu, obrady či verejné pôsobenie.

Ak človek má potrebu zaradiť sa do nejakého náboženstva a užívať spoločenstvo s ľuďmi podobného presvedčenia, tak doporučujem unitárstvo. Unitárske náboženstvo je špecifické tým že nemá záväzný obsah toho, v čo sa má veriť. Je to veľmi pokojná názorová pozícia, pretože je otvorená. Základom unitárstva je úcta k Niečomu vyššiemu, práca na sebe a práca na vzťahoch k iným ľuďom. K tomu patrí mať v úcte iné názory a presvedčenia. Každá unitárska skupina môže mať síce nejakú doktrínu vychádzajúcu z lokálnej tradície, či zamerania členov, ale tá doktrína nie je záväzná. Obsah svojej viery si každý vytvára sám. V každom náboženstve každý konkrétny človek má trochu inú stavbu a obsah svojho presvedčenia. Unitárstvo len túto zákonitú skrytú vnútornú rozdielnosť legalizuje.

Neviem o tom, že by na Slovensku existovala takáto platforma, ale je možné sa nakontaktovať na Česko a samozrejme iné krajiny.

Možné kontakty:

http://www.sirsispolecenstvi.cz/index.htm

http://www.uua.org/index.shtml

http://www.icuu.net/

http://www.iarf.net/

 

Dodatky

O autorovi

Volám sa Miloš Mášik (nar.1965). Trvalý pobyt mám na Slovensku v Nitre. Väčšinu svojho života som venoval náboženským aktivitám. Ukončil som miestnu vysokú školu ako učiteľ hudobnej výchovy a estetiky. Práve pri štúdiu estetiky som sa stretol so sémiotikou. To zásadne ovplyvnilo moje chápanie náboženstva.

Od roku 2012 som členom Obce širšieho spoločenstva náboženskej spoločnosti českých unitárov (http://www.sirsispolecenstvi.cz/index.htm).

V súčasnosti pracujem ako vodič mestského autobusu v nórskom Oslo. Rozprávanie o sebe považujem za nepotrebné. Myslím si, že nie je až tak dôležité, kto niečo povie, ale čo povie.

 

Zdroje

Minimálna filozofia a náboženstvo pravdepodobne neobsahuje nič originálne. Predpokladám, že všetky myšlienky sú prevzaté od iných buď vedome alebo nevedome. Bol by som rád, keby všade, kde má byť, aj bola presná citácia s uvedením prameňa. Bol by som vďačný, keby sa to chcelo niekomu urobiť. Uvediem aspoň mená autorov, ktorí ma určite ovplyvnili: N.F.Čapek, S.R.Covey, U.Eco, P.Filipi, E.Fromm, K.Hašpl, G.Le Bon, M.Porterfieldová, P.Ricoeur, C.Rogers, P.Samojský, F. de Saussure, H.J.Störig (jeho Dejiny filozofie, čiže množstvo filozofov napr. A.Comte, E.Kant, B.Spinoza, Voltaire, atď.), J.Šíma, I.O.Štampach, E.Tomáš.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?